Misia Dawn

Misia Dawn

Zmapovaním Vesty a Ceres môžeme získať informácie o rannom období slnečnej sústavy a o formovaní terestriálnych planét.

Geografia

Kľúčové slová

Kozmická sonda Down, kozmická sonda, asteroidov, Ceres, vesta, asteroid, kozmický výskum, Jupiter, Mars, ion thruster, Gravitácia, Slnečná sústava, vesmír, astronómia, astrofyzika, zemepis, fyzika

Súvisiace extra

Scénky

Slnečná sústava a pásmo planétok

Pásmo planétok sa nachádza medzi vonkajšími a vnútornými planétami, t.j. medzi Marsom a Jupiterom, pričom priemerná vzdialenosť od Slnka predstavuje 1,9-4,2 AU.
Momentálne je v pásme planétok známych niekoľko tisícok asteroidov, ale podľa odhadov ich počet môže dosahovať aj niekoľko miliónov. Asi dvesto z nich má priemer väčší ako 100 km. Najväčšie objekty pásma planétok sú Ceres a Vesta.

Poloha Ceres a Vesty

  • pásmo planétok - Nachádza sa medzi vnútornými a vonkajšími planétami, t.j. medzi Marsom a Jupiterom, pričom priemerná vzdialenosť od Slnka predstavuje 1,9-4,2 AU.
  • Ceres
  • Vesta

Ceres – Údaje:

- objaviteľ: Guiseppe Piazzi
- dátum objavenia: 1. január 1801
- priemer: 940 km (1/12 priemeru Zeme)
- hmotnosť: 9,47 · 10²⁰ kg (1% z hmotnosti Mesiaca)
- priemerná hustota: 2,2 g/cm³
- povrchová teplota: 168-235 K (–105 - –38°C)
- rotačná perióda: 9 hodín 4 minúty
- obežná doba: 4,6 rokov
- sklon osi:
- priemerná vzdialenosť od Slnka: 414 000 000 km (2,77 AU)

Vesta – Údaje:

- objaviteľ: Heinrich Wilhelm Olbers
- dátum objavenia: 29. marec 1807
- priemer: 530 km (4% z priemeru Zeme)
- hmotnosť: 2,6 · 10²⁰ kg (0,4% z hmotnosti Mesiaca)
- priemerná hustota: 3,4 g/cm³
- povrchová teplota: 85-255 K (–188 - –18°C)
- rotačná doba: 5 hodín 21 minút
- obežná doba: 3,63 roky
- sklon osi:
- priemerná vzdialenosť od Slnka: 353 300 000 km (2,36 AU)

Ceres a Vesta

  • Ceres - Je najväčším astronomickým objektom pásma planétok a trpasličou planétou. Jeho priemer je cca. 940 km. Jeho hmotnosť predstavuje viac než 40% z hmotnosti pásma planétok, ale to je iba 1% z hmotnosti Mesiaca. Jeho ľadový plášť obsahuje viac vody, ako zdroje sladkej vody na Zemi.
  • Vesta - Jeden z najväčších objektov pásma planétok. Jej priemer je cca. 530 km. Jej hmotnosť predstavuje 0,4% z hmotnosti Mesiaca a cca. 10% z hmotnosti pásma planétok. Jej tvar je takmer guľatý.

Ceres (prierez)

  • kôra - Tenká, prachová vrstva.
  • plášť - Vrstva bohatá na vodný ľad.
  • skalnaté jadro - Je pevné a bohaté na kovy.

Veľkosť

Zem

- priemer: 12 756 km
- hmotnosť: 5,974 · 10²⁴ kg

Mesiac

- priemer: 3475 km
- hmotnosť: 7,348 · 10²² kg

Pluto

- priemer: 2372 km
- hmotnosť: 1,305 · 10²² kg

Ceres

- priemer: 940 km
- hmotnosť: 9,47 · 10²⁰ kg

Vesta

- priemer: 530 km
- hmotnosť: 2,6 · 10²⁰ kg

Cesta kozmickej sondy Dawn

Dawn je prvou kozmickou sondou, ktorá bola navedená na dráhu okolo trpasličej planéty a prvou sondou, ktorá bola navedená na dráhu okolo dvoch objektov mimo Zeme. Okolo Vesty strávila 14 mesiacov, k Ceresu dorazila v marci 2015.

Kozmická sonda Dawn

  • solárne batérie - Ich celková dĺžka predstavuje 20 m. Slnečnú energiu premieňajú na elektrickú energiu, ktorá slúži na zrýchlenie xenónu nachádzajúceho sa v iónovom motore.
  • iónový motor - Sonda je vybavená tromi kusmi, ale naraz sa prevádzkuje iba jeden. Je desaťkrát účinnejší ako chemické motory.
  • kamery - Zhotovujú snímky z viacerých uhlov, ktoré sa používajú pri vytváraní topografických máp.
  • detektor žiarenia gama a neutrónov - Skúma chemické zloženie asteroidov.
  • spektrometer - Mapuje povrchové horniny pomocou viditeľného a infračerveného svetla.
  • anténa

Kozmická sonda Dawn bola vypustená 27. septembra 2007. Jej cieľom bolo preskúmať Vestu a Ceres, dva najväčšie objekty nachádzajúce sa v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom.
Obe vznikli v ranom období slnečnej sústavy, ich ďalšiemu rastu zabránila obrovská gravitačná príťažlivosť Jupitera. Zmapovaním Vesty a Ceresu sa môžeme dopracovať k informáciám o ranom období slnečnej sústavy a vzniku terestriálnych planét.

Sonda Dawn bola vybavená tromi hlavnými nástrojmi na pozorovanie: kamerou na zhotovenie snímok, spektrometrom na zmapovanie povrchových hornín, detektorom gama žiarenia a neutrónov na zisťovanie chemického zloženie asteroidov.

Iónový motor

  • kovový rám
  • dvojitá mriežka - Dve mriežky, ktoré majú opačný náboj, priemer 30 cm a 15 000 dierok, cez ktoré vychádzajú ióny a vytvárajú iónový oblak.

Pohon kozmickej sondy Dawn zabezpečujú iónové motory. Iónový motor je desaťkrát účinnejší, ako chemické motory.
Ak ionizovaný, t.j. elektricky nabitý plyn umiestnime do elektrického poľa, plynové častice sa dajú do pohybu. Ak je zrýchľujúce napätie dostatočne veľké, kinetická energia iónov je väčšia, ako v prípade horiacich plynov. Táto väčšia účinnosť umožňuje kozmickej sonde dostať sa k dvom objektom mimo Zeme.

Do iónového motora sa vstrekuje xenónový plyn a xenónové atómy sú bombardované elektrónmi, aby získali elektrický náboj, t.j. vznikli z nich ióny. Kladné ióny sa v elektrostatickom poli zrýchlia a prúdia von veľkou rýchlosťou, pričom sa neutralizujú pomocou elektrónov. V súlade so zákonom akcie a reakcie kozmická sonda sa zrýchľuje v opačnom smere v porovnaní so smerom vypusteného iónového oblaku.

Animácia

  • Merkúr
  • Venuša
  • Zem
  • Mars
  • Jupiter
  • Saturn
  • Urán
  • Neptún
  • pásmo planétok - Nachádza sa medzi vnútornými a vonkajšími planétami, t.j. medzi Marsom a Jupiterom, pričom priemerná vzdialenosť od Slnka predstavuje 1,9-4,2 AU.
  • Slnečná sústava
  • Ceres - Je najväčším astronomickým objektom pásma planétok a trpasličou planétou. Jeho priemer je cca. 940 km. Jeho hmotnosť predstavuje viac než 40% z hmotnosti pásma planétok, ale to je iba 1% z hmotnosti Mesiaca. Jeho ľadový plášť obsahuje viac vody, ako zdroje sladkej vody na Zemi.
  • Vesta - Jeden z najväčších objektov pásma planétok. Jej priemer je cca. 530 km. Jej hmotnosť predstavuje 0,4% z hmotnosti Mesiaca a cca. 10% z hmotnosti pásma planétok. Jej tvar je takmer guľatý.
  • kôra - Tenká, prachová vrstva.
  • plášť - Vrstva bohatá na vodný ľad.
  • skalnaté jadro - Je pevné a bohaté na kovy.
  • Zem
  • Mesiac
  • Pluto
  • Ceres
  • Vesta
  • solárne batérie - Ich celková dĺžka predstavuje 20 m. Slnečnú energiu premieňajú na elektrickú energiu, ktorá slúži na zrýchlenie xenónu nachádzajúceho sa v iónovom motore.
  • iónový motor - Sonda je vybavená tromi kusmi, ale naraz sa prevádzkuje iba jeden. Je desaťkrát účinnejší ako chemické motory.
  • kamery - Zhotovujú snímky z viacerých uhlov, ktoré sa používajú pri vytváraní topografických máp.
  • detektor žiarenia gama a neutrónov - Skúma chemické zloženie asteroidov.
  • spektrometer - Mapuje povrchové horniny pomocou viditeľného a infračerveného svetla.
  • anténa
  • kovový rám
  • dvojitá mriežka - Dve mriežky, ktoré majú opačný náboj, priemer 30 cm a 15 000 dierok, cez ktoré vychádzajú ióny a vytvárajú iónový oblak.
  • magnetický krúžok
  • mriežka + - Napätie medzi dvomi mriežkami s opačným nábojom zrýchľuje ióny, ktoré vďaka tomu vytvárajú ťah.
  • mriežka - - Napätie medzi dvomi mriežkami s opačným nábojom zrýchľuje ióny, ktoré vďaka tomu vytvárajú ťah.
  • elektrón
  • ión
  • iónový mrak - Ióny, ktoré opúšťajú iónový motor, poháňajú kozmickú sondu.
  • vstrekovač pohonnej hmoty - Prostredníctvom neho sa dostávajú xenónové atómy do motora.
  • neutralizér - Prostredníctvom neho sa dostávajú za sondu elektróny, aby sa zabezpečila neutralizácia náboja.
  • atóm xenónu

Rozprávanie

Pásmo planétok sa nachádza medzi vonkajšími a vnútornými planétami, t.j. medzi Marsom a Jupiterom, pričom priemerná vzdialenosť od Slnka predstavuje 1,9-4,2 AU. Momentálne je v pásme planétok známych niekoľko tisícok asteroidov, ale podľa odhadov ich počet môže dosahovať aj niekoľko miliónov. Asi dvesto z nich má priemer väčší ako 100 km. Najväčšie objekty pásma planétok sú Ceres a Vesta.

Ceres je najväčším astronomickým objektom pásma planétok, ale najmenšou trpasličou planétou v slnečnej sústave. Z hľadiska hmotnosti za ním nasleduje planétka Vesta. Tvar Vesty je takmer guľatý, ale kvôli vypukline na južnom póle nebola zaradená k trpasličím planétam.

Priemer Ceresu predstavuje jednu dvanástinu priemeru Zeme. Samotný Ceres tvorí viac než jednu tretinu hmotnosti pásma planétok. To je však iba 1% z hmotnosti Mesiaca. Priemer Vesty ledva dosahuje 4% z priemeru Zeme. Jej hmotnosť predstavuje 0,4% z hmotnosti Mesiaca a jednu desatinu z hmotnosti pásma planétok.

Vonkajšiu kôru Ceresu tvorí tenká, prachová vrstva. Jeho hrubý plášť je bohatý na vodný ľad, obsahuje viac vody, ako zdroje sladkej vody na Zemi. Má pevné, skalnaté jadro.

Cieľom kozmickej sondy Dawn je preskúmať Vestu a Ceres, dva najväčšie objekty nachádzajúce sa v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom.
Obe vznikli v ranom období slnečnej sústavy, ich ďalšiemu rastu zabránila obrovská gravitačná príťažlivosť Jupitera. Zmapovaním Vesty a Ceresu sa môžeme dopracovať k informáciám o ranom období slnečnej sústavy a vzniku terestriálnych planét.

Sonda Dawn bola vybavená tromi hlavnými nástrojmi na pozorovanie: kamerou na zhotovenie snímok, spektrometrom na zmapovanie povrchových hornín, detektorom gama žiarenia a neutrónov na zisťovanie chemického zloženie asteroidov.

Dawn je prvou kozmickou sondou, ktorá bola navedená na dráhu okolo trpasličej planéty a prvou sondou, ktorá bola navedená na dráhu okolo dvoch objektov mimo Zeme. Vypustená bola 27. septembra 2007. Vo februári 2009 uskutočnila kvôli gravitačnému manévru prelet pri Marse. K Veste dorazila v júli 2011. Okolo Vesty strávila 14 mesiacov, k Ceresu dorazila v marci 2015.

Pohon kozmickej sondy Dawn zabezpečujú iónové motory. Iónový motor je desaťkrát účinnejší, ako chemické motory. Ak ionizovaný, t.j. elektricky nabitý plyn umiestnime do elektrického poľa, plynové častice sa dajú do pohybu. Ak je zrýchľujúce napätie dostatočne veľké, kinetická energia iónov je väčšia, ako v prípade horiacich plynov. Táto väčšia účinnosť umožňuje kozmickej sonde dostať sa k dvom objektom mimo Zeme.

Do iónového motora sa vstrekuje xenónový plyn a xenónové atómy sú bombardované elektrónmi, aby získali elektrický náboj, t.j. vznikli z nich ióny. Kladné ióny sa v elektrostatickom poli zrýchlia a prúdia von veľkou rýchlosťou, pričom sa neutralizujú pomocou elektrónov. V súlade so zákonom akcie a reakcie kozmická sonda sa zrýchľuje v opačnom smere v porovnaní so smerom vypusteného iónového oblaku.

Súvisiace extra

Misia Cassini-Huygens (1997-2017)

Kozmická sonda Cassini skúmala Saturn a jeho mesiace takmer 20 rokov.

Expedícia Mars

Kozmické sondy a Mars rovery skúmajú štrukrúru Marsu a prípadné stopy života.

Hubblov vesmírny ďalekohľad

Hubblov vesmírny ďalekohľad je umiestnený mimo zemskej atmosféry.

Kométy

Kométy sú pôsobivé astronomické objekty, ktoré obiehajú okolo Slnka.

Kozmické sondy Voyager

Kozmické sondy Voyager boli prvé umelé objekty ktoré opustili slnečnú sústavu. Zbierajú údaje o vesmíre a nesú so sebou elektronickú platňu s nahrávkou o...

Misia New Horizons

Kozmickú sondu New Horizons vypustili v roku 2006. Jej úlohou bolo skúmať Pluto a Kuiperov pás.

Planéty, veľkosti

Okolo Slnečnej dráhy obiehajú terestiálne planéty, a joviálne planéty (plynné obry).

Slnečná sústava, planéty

Okolo Slnka obieha na obežnej dráhe 8 planét.

Vývoj slnečnej sústavy

Slnko a planéty vznikli asi pred 4,5 miliardami rokov zhlukovaním prachovej hmloviny.

Štruktúra Zeme (pokročilá)

Zem sa skladá z niekoľkých atmosferických vrstiev.

Cesta Jurija Gagarina do vesmíru (1961)

Prvý človek, ktorý vzlietol do vesmíru bol Gagarin. Na svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur.

Fúzny reaktor

Jadrová fúzia bude slúžiť ako šetrný k životnému prostrediu a prakticky neobmedzený zdroj energie.

Keplerove zákony pohybu planét

Tri dôležité zákony popisujúce pohyb planét boli formulované Johannesom Keplerom.

Space Shuttle (kozmický raketoplán)

Bol americký kozmický pilotovaný raketoplán používaný na lety do vesmíru vládnou organizáciou NASA.

Sputnik 1

Družica Sovietskeho zväzu bola prvá umelá družica Zeme (v októbri 1957).

Vývoj nebeskej mechaniky

Animácia predstavuje diela astronómov a fyzikov, ktorí zmenili náš pohľad na vesmír.

Vznik Zeme a Mesiaca

Táto animácia nám predstaví ako vznikli planéty Mesiac a Zem

Zaujímavé fakty z geografie - Astronómia

Naša slnečná sústava nám ponúka mnoho zaujímavých faktov.

Jupiter

Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy, má dva a pol krát väčšiu hmotnosť než všetky ostatné planéty dohromady.

Mars

Na červenej planéte skúmajú stopy po vode a živote.

Medzinárodná vesmírna stanica

Medzinárodná vesmírna stanica je obytný satelit postavený v spolupráci s 16 krajinami.

Merkúr

Merkúr je najvnútornejšou a najmenšou planétou slnečnej sústavy.

Naši astronomickí susedia

Predstavenie susedných planét, hviezd a galaxií.

Neptún

Neptún je najvzdialenejšie planéta Slnečnej sústavy, a najmenšia z plynných obrov.

Pluto - Cháron systém

Cháron je mesiac trpasličej planéty Pluto.

Saturn

Saturn je druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy, možno ju ľahko rozpoznať vďaka sústave prstencov.

Typy hviezd

Priebeh vývoja priemerných a ťažkých hviezd.

Urán

Urán je 7 planéta od Slnka typu Jupiter, čiže patrí medzi plynné obri.

Venuša

Venuša je druhá planéta od Slnka, po Mesiaci je to najjasnejší objekt na nočnej oblohe.

Zem

Zem je skalnatá planéta s pevnou kôrou a kyslíkom v atmosfére.

Typy satelitov

Satelity na obežnej dráhe okolo Zeme môžu byť použité pre civilné a vojenské účely.

Added to your cart.