Borovica lesná

Borovica lesná

Jeden z najrozšírenejších druhov borovíc na svete, ktorý pochádza z Eurázie.

Biológia

Kľúčové slová

borovica lesná, Borovica, ihličnatý les, gymnosperms, ihla, evergreen, kužeľ, borovicotvaré, živice, les, piestik, trvalka, drevnatý, rodák, Eurasia, drevo, rastlina, list, biológia

Súvisiace extra

Scénky

Borovica lesná

  • borovica lesná

Borovica lesná patrí k stromom, ktoré obľubujú slnečné svetlo. Je to pioniersky druh, teda ako prvý obsadzuje daný ekosystém a znáša aj nepriaznivé podmienky. Je vhodná aj na stabilizovanie piesočnatej pôdy. Obľubuje kyslé pôdy. Rastie na skalnatých svahoch, strmých brehoch riek, kopcoch, vrchoch a iných extrémnych miestach.

Drevo borovice lesnej je jedným z najsilnejších ľahkých driev, a preto má rozsiahle využitie v stavebnom a nábytkárskom priemysle. Toto drevo má veľké množstvo živice, ktorá sa využíva v chemickom priemysle. Z borovicovej živice sa vyrába éterický olej a čistená živica, tzv. kolofónia, ktorá sa používa na natieranie sláčikov hudobných nástrojov.

Vývoj

  • vývoj borovice lesnej - Koruna mladej borovice lesnej má kužeľový tvar, neskôr sa splošťuje. V prípade vhodných podmienok strom dosahuje výšku 20-35 metrov.
  • 20–35 m

Borovica lesná rastie relatívne rýchlo, ale závisí to aj od podmienok jej prostredia. V prípade vhodných podmienok 100-ročné stromy dosahujú aj výšku 35 metrov. Staršie stromy strácajú spodné konáre a ich koruna sa splošťuje.

Stavba

  • riedka koruna - Spočiatku je kužeľovitá, neskôr sa splošťuje.
  • kôra - V spodnej časti kmeňa je sivohnedá, v hornej časti kmeňa a na konároch je oranžová.
  • rovný kmeň
  • korene
  • ihlice - Sú modrozelené, vyrastajú po dve.

Jej kmeň je rovný, konáre sú na ňom usporiadané do kruhov.
Ihlice vyrastajú po dve, na krátkych výhonkoch. Spodok ihlíc pokrýva blana. Ihlice vytvárajú pod stromami hrubú vrstvu, ktorá sa rozkladá pomaly.
Borovica lesná - podobne ako ostatné nahosemenné rastliny - má koreňovú sústavu s hlavným koreňom.

Plodolist

  • vajíčko - Na rozdiel od krytosemenných rastlín nie je obklopené plodolistom, iba na ňom sedí.
  • krídlaté borovicové semeno - Vzniká z vajíčka, ktoré bolo oplodnené. Krídla dopomáhajú šíreniu semien.
  • 1-ročný plodolist
  • 2-ročný plodolist

Semená borovice dozrievajú na jeseň po opelení, počas celej zimy zostávajú v šiške. Semená sa vysypú až na jar, po vykvitnutí samičej šišky.
Nakoľko na šupinatých plodolistoch borovice lesnej sedia voľne dve semená, táto rastlina je nahosemenná. Z plodolistov nahosemenných rastlín sa teda nevyvíja plod.

Šiška

  • tyčinková šiška (♂) - Na jej šupinatých, modifikovaných listoch vzniká peľ, ktorý pomocou vetra oplodňuje vajíčka.
  • piestiková šiška (♀) - Spočiatku je zelená, neskôr zdrevnatie a jej farba sa zmení na hnedú. Časť jej šupinatých listov sú plodolisty, na ktorých sa nachádzajú vajíčka.

Borovica lesná je jednodomá rastlina, t.j. samčia a samičia šiška sa vyvíja na tej istej rastline. V samičej šiške vznikajú vajíčka, samčia šiška produkuje peľ.
Opelenie prebieha začiatkom leta, keď je teplota vzduchu dostatočne vysoká.

Animácia

  • borovica lesná
  • riedka koruna - Spočiatku je kužeľovitá, neskôr sa splošťuje.
  • kôra - V spodnej časti kmeňa je sivohnedá, v hornej časti kmeňa a na konároch je oranžová.
  • rovný kmeň
  • korene
  • ihlice - Sú modrozelené, vyrastajú po dve.
  • vývoj borovice lesnej - Koruna mladej borovice lesnej má kužeľový tvar, neskôr sa splošťuje. V prípade vhodných podmienok strom dosahuje výšku 20-35 metrov.
  • 20–35 m
  • tyčinková šiška (♂) - Na jej šupinatých, modifikovaných listoch vzniká peľ, ktorý pomocou vetra oplodňuje vajíčka.
  • piestiková šiška (♀) - Spočiatku je zelená, neskôr zdrevnatie a jej farba sa zmení na hnedú. Časť jej šupinatých listov sú plodolisty, na ktorých sa nachádzajú vajíčka.
  • vajíčko - Na rozdiel od krytosemenných rastlín nie je obklopené plodolistom, iba na ňom sedí.
  • krídlaté borovicové semeno - Vzniká z vajíčka, ktoré bolo oplodnené. Krídla dopomáhajú šíreniu semien.
  • 1-ročný plodolist
  • 2-ročný plodolist

Rozprávanie

Borovica lesná patrí k stromom, ktoré obľubujú slnečné svetlo. Je to pioniersky druh, teda ako prvý obsadzuje daný ekosystém a znáša aj nepriaznivé podmienky. Je vhodná aj na stabilizovanie piesočnatej pôdy. Obľubuje kyslé pôdy. Rastie na skalnatých svahoch, strmých brehoch riek, kopcoch, vrchoch a iných extrémnych miestach.

Drevo borovice lesnej je jedným z najsilnejších ľahkých driev, a preto má rozsiahle využitie v stavebnom a nábytkárskom priemysle. Toto drevo má veľké množstvo živice, ktorá sa využíva v chemickom priemysle. Z borovicovej živice sa vyrába éterický olej a čistená živica, tzv. kolofónia, ktorá sa používa na natieranie sláčikov hudobných nástrojov.

Borovica lesná rastie relatívne rýchlo, ale závisí to aj od podmienok jej prostredia. V prípade vhodných podmienok 100-ročné stromy dosahujú aj výšku 35 metrov. Staršie stromy strácajú spodné konáre a ich koruna sa splošťuje.

Jej kmeň je rovný, konáre sú na ňom usporiadané do kruhov.
Ihlice vyrastajú po dve, na krátkych výhonkoch. Spodok ihlíc pokrýva blana. Ihlice vytvárajú pod stromami hrubú vrstvu, ktorá sa rozkladá pomaly.
Borovica lesná - podobne ako ostatné nahosemenné rastliny - má koreňovú sústavu s hlavným koreňom.

Borovica lesná je jednodomá rastlina, t.j. samčia a samičia šiška sa vyvíja na tej istej rastline. V samičej šiške vznikajú vajíčka, samčia šiška produkuje peľ.
Opelenie prebieha začiatkom leta, keď je teplota vzduchu dostatočne vysoká.

Semená borovice dozrievajú na jeseň po opelení, počas celej zimy zostávajú v šiške. Semená sa vysypú až na jar, po vykvitnutí samičej šišky.
Nakoľko na šupinatých plodolistoch borovice lesnej sedia voľne dve semená, táto rastlina je nahosemenná. Z plodolistov nahosemenných rastlín sa teda nevyvíja plod.

Súvisiace extra

Sekvojovec mamutí

Sekvojovec mamutí je hmotnosťou najväčší živý organizmus.

Výšková pásmovitosť

V horách sa podnebie, pôda, flóra a fauna menia s nadmorskou výškou.

Vegetačné stupne lesov

Stupne rôznych typov lesov sa môžu líšiť.

Život v období permu

Táto 3D scénka vám predstaví flóru a faunu z poslednej periódy paleozoika.

Životný cyklus rastlín

Vývoj machorastov, papraďorastov, nahosemenných a krytosemenných rastlín charakterizuje striedanie generácií.

Dub letný

Na príklade duba nám animácia predstaví ako sa stromy menia v priebehu ročných období.

Odlesňovanie

Ničenie lesov má mnoho negatívnych dopadov na životné prostredie.

Pôdne typy (pôdne profily)

Táto animácia prezentuje rôzne pôdne typy.

Pagaštan konský

Táto animácia zobrazuje ako sa strom gaštanu mení v priebehu ročných období.

Stavba listu

Animácia zobrazuje hlavné typy listov a rozdiel medzi listami jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlín.

Huby

Plodnica klobúkovitých húb vzniká z hubových vlákien, ktoré sa vyvíjajú zo spóry.

Jabloň

Jablko je celosvetovo jedným z najobľúbenejších ovocí.

Added to your cart.