Blýskanie

Blýskanie

Blesk je elektrický výboj vznikajúci v atmosfére, ktorý je sprevádzaný emisiou svetla a hrmením.

Geografia

Kľúčové slová

blesk, elektrina, výtok, hrom, light jav, kladný náboj, záporný náboj, kryštálik ľadu, plazma, bleskozvod, búrka, počasie, oblak, cloud formácia, zrážky, dážď, krupobitie, Ľad, meteorológia, elektrostatika, zemepis

Súvisiace extra

Otázky

  • V akej vzdialenosti je od nás blesk, ak medzi spozorovaním blesku a hrmením uplynulo 5 sekúnd?
  • Kto dokázal ako prvý, že oblaky disponujú elektrickým nábojom?
  • Podľa gréckej mytológie ktorý boh je zodpovedný za blesky a hromy?
  • Čo sa vytvorí vo vzduchu počas blýskania?
  • V priemere koľko bleskov sa vytvorí ročne v atmosfére našej Zeme?
  • V ktorom ročnom období sa v miernom pásme najčastejšie vyskytujú blesky?
  • Čo platí pre oblak typu oblak-zem?
  • Čo spôsobuje hrmenie podľa modernej vedy?
  • Čo platí pre búrkový oblak?
  • Aká sila určuje pohyb kryštálikov ľadu v búrkovom oblaku?
  • Čo je ionizácia?
  • Na akú teplotu vie zohriať blesk okolitý vzduch?
  • Ktoré tvrdenie je pravdivé?
  • Ktoré tvrdenie nie je pravdivé?
  • Kde sa odporúča zdržiavať sa počas blýskania?
  • Aká vlastnosť charakterizuje materiál, z ktorého sa vyrába bleskozvod?
  • Ktorý je nadoblačným svetelným úkazom?

Scénky

Typy bleskov

  • blesk typu oblak-oblak
  • blesk v rámci jedného oblaku
  • blesk typu oblak-vzduch
  • blesk typu oblak-zem

Blesky sú jedným z najpútavejších javov našej atmosféry.

Blesky môžeme rozdeliť podľa miesta ich vzniku. Blesky, ktoré sa tvoria medzi oblakmi sú väčšinou vodorovné a ich dĺžka môže dosahovať aj 40-50 km. Blesky, ktoré sa tvoria v rámci jedného oblaku dosahujú dĺžku iba niekoľkých kilometrov. Jedná sa iba o krátke záblesky, kedy nevidíme vetvy blesku. Tieto dva typy sú najčastejšie: 65-75% všetkých spozorovaných bleskov sa radí k týmto dvom typom. Blesk typu oblak-vzduch je relatívne zriedkavý. Najpútavejšie sú blesky typu oblak-zem. Ich dĺžka dosahuje niekoľko kilometrov.

Vznik

  • kryštálik ľadu
  • kryštálik ľadu
  • kladne nabité častice
  • záporne nabité častice
  • rýchlosť svetla - Rýchlosť svetla vo vzduchu je 299 700 km/s.
  • rýchlosť zvuku - Rýchlosť zvuku vo vzduchu je 340 m/s.

Moderné vedecké vysvetlenie bleskov bolo založené na experimentoch amerického prírodného vedca Benjamina Franklina, ktorý v roku 1752 pustil papierového šarkana do búrkového oblaku, aby dokázal, že v oblaku sa počas blýskania nahromadí elektrický náboj.

Podľa dnešných poznatkov para tvoriaca oblak vo veľkej výške zamŕza. Pohyb vzniknutých kryštálikov ľadu určuje vztlaková sila zabezpečovaná stúpajúcim teplým vzduchom a gravitačná sila. Kvôli protichodným silám sú kryštáliky ľadu v neustálom pohybe a otierajú sa o seba, čo spôsobuje, že sa elektrostaticky nabíjajú. Vo väčšine prípadov kryštáliky ľadu pohybujúce sa smerom nadol majú záporný náboj a kryštáliky ľadu pohybujúce sa smerom nahor majú kladný náboj. V hornej časti oblaku sa stáva dominantným kladný náboj, kým v dolnej časti záporný. Záporný náboj nahromadený v dolnej časti oblaku odpudzuje záporne nabité častice nachádzajúce sa priamo pod zemským povrchom. To spôsobuje vznik rozdielu elektrického potenciálu medzi oblakom a zemským povrchom. Napätie sa potom vyrovná vo forme bleskov.

Sprievodné javy

  • blesk - Záporne nabité častice prechádzajúce bleskovým kanálom ionizujú vzduch. Tento jav súvisí so vznikom plazmy, teplota blesku môže dosiahnuť 30 000 °C.

Počas blýskania vzniká plazma, ktorá je tvorená kladne nabitými časticami a voľne sa pohybujúcimi záporne nabitými časticami s veľkou energiou.
Vzbudené záporne nabité častice sa po istom čase vrátia do východiskového stavu. Počas toho svoju energiu odovzdávajú do prostredia prostredníctvom emisie svetla a tepla. Vznikajúce fotóny pozorujeme vo forme zábleskov svetla.

Vzniknutá plazma vie veľmi rýchlo zohriať okolitý vzduch. Jeho teplota môže dosiahnuť aj 30 000 °C. Vtedy sa objem horúceho vzduchu náhle zväčší. Nakoľko sa plazma stratí za zlomok sekundy, vzduch rýchlo vychladne. Veľmi rýchle zväčšenie a zmenšenie objemu vzduchu prebieha za zvuku pripomínajúceho explóziu, ktorý nazývame hrmením.

Nadoblačné blesky

  • červený škriatok - Objavili ho v roku 1989 pri fotení polárnej žiary. Svetelný jav vznikajúci nad búrkovými oblakmi je často sprevádzaný silným bleskom typu oblak-zem alebo bleskom v rámci jedného oblaku. Jeho farba je prevažne červená, ale jeho spodné vlákno je modré. Záblesky tvoriace červeného škriatka sa objavujú skupinovo a trvajú iba niekoľko tisícin sekundy. Jeho výška dosahuje 40-60km.
  • modrý výtrysk - Objavuje sa zriedkavejšie ako červený škriatok. Modrý výtrysk vychádza z elektricky nabitého vrchu búrkového oblaku a po niekoľkých desatinách sekundy zaniká.
  • elf - Vzniká vo veľkých výškach, vytvára rýchlo sa rozpínajúci, plochý prstenec s priemerom okolo 400 km. Často sprevádza červeného škriatka. Objavuje sa v červenej, oranžovej, žltej farbe.

V prípade silného blýskania záblesky svetla sa môžu vytvoriť aj nad oblakmi. Predpokladá sa, že príčinou ich vzniku je to, že blesky vytvárajú elektrické pole medzi búrkovým oblakom a ionosférou, čo vedie k elektrickému výboju. Krátke záblesky vznikajúce pri nízkom atmosférickom tlaku boli pomenované podľa ich farby a tvaru. Červený škriatok má zvyčajne tvar stĺpu alebo medúzy. Modrý výtrysk vychádza z vrchu búrkového oblaku, je žiarivejší ako červený škriatok a má modrú farbu. Elf je častým sprievodným javom červeného škriatka a vytvára prstenec s obrovským priemerom.

Frekvencia

Ročne v atmosfére Zeme vznikne 1,5 miliardy bleskov, ktorých rozloženie je nerovnomerné. S oveľa väčšou pravdepodobnosťou vznikajú nad súšou a sú charakteristické hlavne pre tropické oblasti. V polárnych oblastiach sa vyskytujú zriedkavo. V miernom pásme sa objavujú najčastejšie počas leta.

V severskej mytológii je za blesky zodpovedný Thor a v gréckej mytológii Zeus. V náboženskom svete mnohých národov ešte aj dnes považujú blesky za trest bohov.

Blesky môžu byť aj veľmi nebezpečné. Na celom svete každoročne zomrie na zasiahnutie bleskom niekoľko tisícok ľudí, respektíve vzniká mnoho požiarov spôsobených bleskom.
Počas blýskania sa odporúča zdržiavať sa v aute alebo nejakej budove. Ak to nie je možné, každopádne sa treba vyhnúť vrcholom kopcov, osamelým a na kraji lesa stojacim stromom.
Vysoké budovy možno ochrániť odborne nainštalovaným kovovým bleskozvodom, ktorý odvedie elektrický náboj blesku a ochráni budovu pred poškodením.

Animácia

  • blesk typu oblak-oblak
  • blesk v rámci jedného oblaku
  • blesk typu oblak-vzduch
  • blesk typu oblak-zem
  • kryštálik ľadu
  • kryštálik ľadu
  • kladne nabité častice
  • záporne nabité častice
  • rýchlosť svetla - Rýchlosť svetla vo vzduchu je 299 700 km/s.
  • rýchlosť zvuku - Rýchlosť zvuku vo vzduchu je 340 m/s.
  • hrmenie - Vzduch okolo blesku sa náhle zohreje na niekoľko tisícok stupňov Celzia (môže to byť až do 30 000 °C) a roztiahne sa, potom sa ochladí a rýchlo stiahne. To, že sa vzduch rýchlo roztiahne a stiahne, spôsobí zvuk pripomínajúci explóziu.
  • blesk - Záporne nabité častice prechádzajúce bleskovým kanálom ionizujú vzduch. Tento jav súvisí so vznikom plazmy, teplota blesku môže dosiahnuť 30 000 °C.
  • červený škriatok - Objavili ho v roku 1989 pri fotení polárnej žiary. Svetelný jav vznikajúci nad búrkovými oblakmi je často sprevádzaný silným bleskom typu oblak-zem alebo bleskom v rámci jedného oblaku. Jeho farba je prevažne červená, ale jeho spodné vlákno je modré. Záblesky tvoriace červeného škriatka sa objavujú skupinovo a trvajú iba niekoľko tisícin sekundy. Jeho výška dosahuje 40-60km.
  • modrý výtrysk - Objavuje sa zriedkavejšie ako červený škriatok. Modrý výtrysk vychádza z elektricky nabitého vrchu búrkového oblaku a po niekoľkých desatinách sekundy zaniká.
  • elf - Vzniká vo veľkých výškach, vytvára rýchlo sa rozpínajúci, plochý prstenec s priemerom okolo 400 km. Často sprevádza červeného škriatka. Objavuje sa v červenej, oranžovej, žltej farbe.

Súvisiace extra

Cyklóna a anticyklóna

Cyklóny sú veľké plochy cirkulujúceho vzduchu s mrakmi a zrážkami, ktoré sa vytvárajú v jeho strede.

Kolobeh vody (stredný)

Kolobeh vody zahŕňa procesy ako sú vyparovanie cez tvorbu oblakov kondenzáciu vody v nich v podoby daždových kvapiek alebo snehových vločiek a následný...

Kondenzátor

Kondenzátor elektrickú energiu uskladňuje v podobe elektrického náboja.

Laboratórium Nikolu Teslu (Shoreham, USA)

Tento inžinier a vynálezca, ktorý sa venoval predovšetkým elektrotechnike, bol bezpochyby najgeniálnejšou postavou druhej priemyselnej revolúcie.

Meteorologické prístroje (pokročilý)

Táto animácia nám predstaví nástroje, ktoré sa používajú na skúmanie atmosferických javov.

Miestne vetry

Medzi najdôležitejšie miestne vetry patria bríza, föhn, bóra, horský a dolinový vietor, ľadovcový vietor.

Monzúnový veterný systém

Monzúnové vetry prinášajú v lete silné zrážky z mora na pevninu.

Teplý front, studený front

Pri stretnutí teplého a studeného vzduchu sa vytvorí teplý alebo studený front.

Tornádo

Tornáda majú krátku životnosť, ale o to väčšiu silu, ktorá dokáže spôsobiť obrovské škody.

Tropické cyklóny

Cyklóny sú veľké plochy zvíreného vzduchu s oblakmi sprevádzané silným dažďom.

Vznik a typy oblakov

Z odparujúcej vody sa tvoria oblaky, ktoré majú rôzny tvar a ktorých voda dopadá naspäť na povrch Zeme vo forme zrážok.

Magnetické pole Zeme

Južné a severné magnetické pole Zeme sa nachádza blízko severného a južného geografického pólu.

Added to your cart.