Bitka pri Maratóne (490 pr. Kr.)

Bitka pri Maratóne (490 pr. Kr.)

Maratónsky beh zachoval spomienku víťazstva athénskych hoplitov nad perzskou armádou.

Dejepis

Kľúčové slová

Marathón, maratón beží, Darius, Dareios I., súboj, bojisko, hopliti, Hoplita, Gréci, Peržania, Hellas, vojenská kampaň, Vojenská história, vojna, Miltiades, Hérodotos, flotila, jazdectvo, falanga, bojovanie, Vojsko, starovek, dejepis

Súvisiace extra

Scénky

Bojisko pri Maratóne

  • grécka armáda
  • grécky tábor
  • perzská flotila
  • perzská armáda
  • perzský tábor
  • S

Priebeh bitky

  • grécka armáda
  • grécky tábor
  • perzská flotila
  • perzská armáda
  • perzský tábor
  • S

Rozprávanie

1. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Na maratónskom poli stálo tisíc aténskych a tisíc platajských bojovníkov proti dvadsiatim tisícom Peržanov.
Grécku armádu tvorili peší hopliti vyzbrojení ťažkými zbraňami. Hlavnú silu perzského vojska znamenali peší a jazdeckí lukostrelci, oni však kvôli svojej výzbroji neboli dostatočne účinní v boji zblízka. (Jazdci sa nakoniec ani nezúčastnili tejto bitky.)
Na začiatku boja sa hopliti tlačili vpred, aby sa Peržania (hlavne jazdectvo) nemohli dostať na breh a rozmiestniť svoju armádu.

2. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Podľa najviac uznávaného opisu bitky grécky stratég Miltiades uplatnil taktiku, pomocou ktorej porazil Peržanov.
Stredná časť vojska (ktorá bola aj obvykle "najtenšia") začala ustupovať pred strednou bojovou líniou Peržanov, ktorá pozostávala z najlepších útvarov. Peržania tak vpochodovali do "priehlbiny".
Peržania však nevedeli preťať grécke vojsko, navyše jeho silné krídla ich začali obkľučovať. Ľavé a pravé krídlo Peržanov zutekalo späť k lodiam.

3. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Z "priehlbiny" sa tak stala pasca: Gréci uzatvorili kruh a úplne obkľúčili strednú bojovú líniu Peržanov. Málokomu sa podarilo ujsť z tohto kruhu.
V boji zblízka hopliti mohli uplatniť výhody, ktoré poskytovala ich taktika, spôsob boja a výzbroj. V tomto beznádejnom boji väčšina Peržanov prišla o život. Vojaci, ktorým sa podarilo ujsť, nastúpili na loď.

4. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Časť Grékov prenasledovala Peržanov, ktorí boli na úteku. Pokúsili sa im podpáliť lode (podľa historických zdrojov sa im podarilo obsadiť dve lode).
Peržania sa plavili okolo Sunionu a chceli sa dostať do nechránených Atén.
Keď to hopliti spozorovali, začali rýchlo pochodovať smerom k mestu. Podľa legendy do Atén vyslali posla, ktorý niesol správu o víťazstve (a blížiacich sa Peržanoch). Posol dorazil do mesta ešte pred Peržanmi (to bol prvý "maratónsky beh").

Súvisiace extra

Grécka a makedónska falanga

Falanga bola staroveká vojenská formácia gréckej pechoty.

Grécky hoplita (5. storočie pr. Kr.)

Bojovník pechoty zaraďovaný do skupiny ťažkoodencov v starovekom Grécku.

Perzský bojovník (5. storočie pr. Kr.)

Vynikajúci lukostrelci boli obávanými bojovníkmi perzského vojska.

Bitka pri Salamíne (480 pr.Kr.)

Taktika gréckeho loďstva a rýchlosť týchto lodí zabezpečili víťazstvo Grékom.

Bitka pri Termopylách (480 pr. Kr.)

Počas grécko-perzských vojen bitka pri Termopylách sa stala symbolom hrdinstva a obetavosti kráľa Leónida a sparťanských vojakov.

Perzský panovník (5. storočie pr. Kr.)

Panovníci staroperzskej ríše boli slávni vďaka veľkosti ríše a bohatstvu.

Biréma (staroveká vojnová loď)

Biréma je druh starovekej vojnovej lode s charakteristickou špicatou prednou časťou a dvoma palubami s veslami, ktorú používalo viacero národov.

Bitka pri Isse (333 pr. Kr.)

Bitka skončila drvivým víťazstvom makedónskeho vojska nad obrovskou perzskou armádou vedenou Dareiom III.

Bitka pri Zame (202 pr.Kr.)

Počas druhej púnskej vojny rímska armáda vedená Sciponom porazila v Afrike kartaginské vojsko pod velením Hannibala.

Perzský pontónový most (5. storočie pr. Kr.)

Postavili aj pre I. Dareiosa rovnako ako perzského veľkokráľa Xerxesa pontónový most cez Bospor.

Historická topografia (bitky, univerzitná história)

Umiestnite miesta významných bitiek v histórii na slepej mape.

Olympia (5. storočie pr. Kr.)

V roku 776 pred Kr. sa tu konali prvé olympijské hry - náboženské a športové súťaže konajúce sa každé 4 roky, vďaka čomu mesto sa stalo jedným z centier...

Added to your cart.